Čo sú to prívlastky? Mnoho ľudí pozná toto slovo už od školy, ale nie každý si pamätá jeho význam. Je zaujímavé, že tento výraz sa často zamieňa s metaforou, nadsázkou alebo inými pojmami.
V tomto článku vám povieme, čo sa rozumie pod epitetom a v akých formách ho možno predstaviť.
Čo je to prívlastok
Slovo „epiteton“ v preklade zo starogréckeho jazyka znamená doslova „pripútaný“. Epiteton je teda reč alebo definícia slova, ktoré ovplyvňujú jeho expresivitu a krásu výslovnosti. Napríklad: smaragdové lístie, smutné počasie, zlatý vek.
Zaujímavým faktom je, že filológovia nemajú jediný pohľad na epiteton. Niektorí odborníci ho nazývajú figúrka reči, iní - prvok iba básnickej reči, a iní ho zase nachádzajú v próze.
Spravidla adjektíva pôsobia ako epitetá, ktoré robia podstatné mená jasnejšími. Nie každé prídavné meno je však epitetom.
Napríklad slovné spojenie „horúci deň“ je vyjadrením skutočnosti a „horúci bozk“ je dôrazom na vášeň. To znamená, že taký bozk sa vyskytuje iba medzi zamilovanými ľuďmi, ale nie medzi priateľmi alebo príbuznými. Zároveň môžu ako epitetá pôsobiť aj iné slovné druhy:
- príslovky - mesiac smutne svietidlá, dážď trpko plakala;
- podstatné mená - útes-obor, Vlasť-matka;
- zámená - „bude pršať, to áno čo ešte»;
- príčastia a frázy s príčastím - „List, zvonenie a tanec v tichu vekov"(Krasko);
- gerunds a príslovky - frflanie a hranie sahromy na modrej oblohe. (Tyutchev);
Epitetá môžu predstavovať rôzne slovné druhy, ale všetky slúžia iba jedinému účelu - urobiť text bohatším a výraznejším.
Druhy epitet
Všetky epitetá možno zhruba rozdeliť do 3 kategórií:
- zdobenie (všeobecný jazyk) - geniálny nápad, rakva ticho;
- ľudová poézia - milý výborne, nespočetné množstvo bohatstvo;
- chránené autorskými právami, patriace konkrétnemu autorovi - lekvár nálada (Čechov), zamat sneh (Bunin).
Epitetá sú rozšírené v beletrii, bez ktorých si nemožno predstaviť plnohodnotné dielo.